Učenie, učenie, učenie

Ako sa nezblázniť z učenia a zapamätať si jednoducho a systematicky všetky potrebné informácie na písomku? Vzdelávanie nemusí byť iba utrpením. Všetci si dobre pamätáme učenie na dejepis, geografiu a literatúru. Príliš veľa informácií pohromade a mozog sa tvári akoby zahájil stávku a zatvoril dvere s tým, že do tohto mozgu sa už nič nenapchá. Ak si čítate stále dookola ten istý text a on sa vo vašej hlave proste nechce usadiť, máme riešenie pre tých, ktorý už majú dosť strácania času s nezmyselným memorovaním, ktoré aj tak končí väčšinou v zabudnutí. Týmto je práve myšlienková mapa. Ak ste o nej ešte nepočuli alebo si naopak myslíte, že to je pre malé deti – smola.

Je obrovskou pomôckou nielen pre žiakov, študentov, učiteľov ale aj pre dospelých, ktorý sa do práce musia naučiť prezentáciu alebo iné dôležité podklady. Pomocou jednoduchých otázok popri čítaní textu si náš mozog rýchlejšie memoruje informácie a navyše ich podľa týchto otázok dokáže aj spätne vyhľadať. Je to ako menšia detektívka a Vy pôjdete po stopách dôkazov. Pýtajte sa Kto? Čo? Kedy? Prečo? Kde? Nebojte sa odpovedať vlastnými slovami. Mozog sa akoby naštartuje a prepne sa na mód vzdelávania. To je teda paráda. Nebojte sa zmeny. Hrajte sa, za to sa hanbiť nemusíte- vezmite biely papier a do stredu načrtnite kruh. A pekne farebne. Do neho pôjde hlavná téma – niečo ako názov.

Postupne sa pýtajte a odpovedajte si na otázky. Robte si bublinky a z nich ďalšie. Pekne farebne – práve preto aby mozog okrem hovoreného slova zachytil aj vnem očný. Čím viac interakcie, tým lepšia zapamätateľnosť. Veď aj to učenie môže byť hra a môžeme sa pri ňom cítiť fajn. Navyše touto našou novou detektívnou prácou dokážeme v našej mysli nájsť všeličo. Aj veľmi dlho stratené veci. Preto myšlienkové mapy môžu slúžiť aj ako prostriedok na odstránenie mentálnych blokov. To, že si niečo nepamätáme neznamená, že to zmizlo. Náš mozog túto informáciu zaradil do dlhodobej úschovne. Spomienka sa ale vracia akoby podvedome. Napríklad ste v detstve ako maličký spadli do žihľavy. Prečo sa jej stále vyhýbate aj keď viete, že keď ju chytíte správnym spôsobom nepopŕhli Vás. To je podvedomá spomienka, Vy ste už na ňu aj zabudli ale mozog ju stále uchováva. Budete schopný si pamätať všetko a to je paráda. No čo, už si robíte poznámky?